MUDr. Zsolt Zsemlye, chirurg
Lekár s 20 ročnou praxou v odbore chirurgia, hrudníková chirurgia a cievna chirurgia. Študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Postgraduálne štúdium absolvoval na Slovenskej zdravotníckej Univerzite v Bratislave kde získal atestáciu v odbore chirurgia a hrudníková chirurgia. Pôsobil aj na Klinike cievnej chirurgie Východoslovenského ústavu srdcových chorôb v Košiciach pod vedením Doc.MUDr. Pétera Bereka PhD, kde sa pripravoval na atestáciu z cievnej chirurgie. V rámci vzdelávania v odbore cievna chirurgia absolvoval stáž vo Vojenskej nemocnici v Budapešti pod vedením profesora Dzsinicha. Aktuálne pôsobí na oddelení cievnej chirurgie v nemocnici Sv. Cyrila a Metoda v Petržalke.
Lekári – sú to hrdinovia, ktorí žijú medzi nami. Rozhodli sa venovať svoje životy službe ľuďom. Ľudia, ktorí nám dennodenne pomáhajú, menia a zachraňujú životy. Robia všetko pre to, aby pacientov zbavili utrpenia fyzického aj psychického.
Práca chirurga je veľmi špecifická. Ich vášňou je tráviť celé dni na sále a operovať a operovať. A ako o sebe hovoria. Liečia ľudí ranami.
1. Čo bolo pre Vás impulzom stať sa lekárom?
Od detstva ma zaujímala biológia. Keďže pochádzam z dediny, mali sme doma zvieratá, už ako malého chlapca ma fascinovali zvieracie telá. Keď som sa rozhodoval pre štúdium na vysokej škole, zvažoval som veterinu a medicínu. Nakoniec po domácej porade s rodičmi vyhrali ľudské telá.
2. Ako ste sa dostali v rámci medicíny ku chirurgii?
Som praktický a akčný človek. Na vysokej škole sme od tretieho ročníka začali chodiť do nemocnice a chirurgia ma hneď očarila. Vyžaduje činorodého človeka, praktického a manuálne schopného. Menej teórie a o to viac akcie.
3. Ako si spomínate na svoju prvú operáciu?
Je to veľmi príjemná spomienka. Prvé zošívanie počas nočnej služby. Ošetroval som muža s veľkou ranou na hlave. Časovo približne 25 rokov dozadu. Boli to úplne iné časy aj v rámci procesov a vybavenia na chirurgii.
4. Čo sa odvtedy zmenilo?
Aktuálne sa používajú úplne iné materiály, jednorazové ihly, oveľa kvalitnejšie nástroje a vybavenie. Menia sa chirurgické postupy. Ja sa venujem chirurgii všeobecnej, hrudnej a cievnej. V každom odbore došlo k obrovským pokrokom. Využívajú sa postupy, ktoré sú oveľa menej zaťažujúce pre pacienta, spôsobujú menšie rany, umožňujú oveľa rýchlejšie sa opätovne zapojiť do aktívneho života.
Obrovský pokrok v chirurgii priniesla miniinvazívna chirurgia, čiže laparoskopia a videoskopia, Prinášajú výhody nielen pre pacienta, ale i pre operatéra a oddelenie.
5. Čo považujete za najťažšie vo svojej špecializácii?
Prekonávanie ľudskej hlúposti. S tou sa stretáva človek všade. Posledné roky boli ešte náročnejšie vzhľadom ku Covidu, výrazne zhoršili celospoločenskú situáciu a zvýšili neochotu a demotiváciu ľudí na všetkých stranách. Bojujeme s obrovským problémom s personálom a tiež vybavením.
Starostlivosť o pacienta je neefektívna. Vedel by som si predstaviť, aby u nás tak ako v zahraničí, fungovali multidisciplinárne tímy na riešenie zdravotných problémov a tak by sme vedeli vyriešiť problémy komplexne, efektívne a na jednom mieste. Často nestačí jeden odborník. Na riešenie problému treba tím, mozaiku lekárov špecialistov. V takomto prípade by sa pacienti nestrácali bez dotiahnutia do finálnej diagnózy.
Žiaľ riešenie zdravotníckeho systému je neustále odsúvané.
6. Napriek všetkým spomenutým prekážkam, je na Vás vidno, že svoju prácu milujete. Dá sa povedať, že je to Váš dream job?
Áno, som šťastný, keď môžem operovať. Som spokojný, keď mám za sebou úspešný výkon. Dobrý chirurg musí veľa operovať a vyoperovať sa. Každý deň na operačnej sále je to, čo ma baví. Čím viac skúseností, tým lepšie. Preto využívam každú príležitosť, aby som neustále operoval, vzdelával sa a napredoval. Mám dve atestácie, zo všeobecnej chirurgie, z hrudnej chirurgie a robím si tretiu, a to z cievnej chirurgie. Tieto vedomosti a skúsenosti mi prinášajú oveľa väčší rozhľad, vidím oveľa viac možností a spojitostí a tým pádom viem efektívnejšie pomáhať pacientom.
Čím má lekár viac informácií a skúseností, tým vie lepšie stanoviť diagnózu, spôsob liečby a zabezpečí tak lepšie výsledky pre pacienta.
V zahraničí sa u lekárov sleduje ich kvalita, schopnosti a skúsenosti. Počet operácií, výsledky operácií, počet komplikácií, rýchlosť rekonvalescencie pacienta a jeho návratu do aktívneho života. Aj na Slovensku by mal byť nastavený systém pre lekárov tak, aby mali motiváciu neustále odborne rásť.
7. Ako sa zvyknete po Vašej náročnej práci odreagovať?
Bývam blízko jazera, chodím na paddleboard a tiež plávať. Mám rád bicyklovanie a aktuálne sa veľmi teším na dovolenku k moru, keďže posledné roky kvôli Covidu a mojej práci v zdravotníctve som na dovolenke pri mori nebol.
8. Čím sa vo Vašej práci inšpirujete a motivujete?
Mal som možnosť robiť so špičkovými odborníkmi a tiež sledujem najväčších svetových chirurgov. Svet chirurgie ma vždy fascinoval. Viem, že sa musíme neustále vzdelávať a to nielen v našom odbore. Keď som išiel na stáž do Vojenskej nemocnice v Budapešti ku profesorovi Dzsinichovi, zisťoval som si dopredu, akú odbornú literatúru si mám priniesť pre večerné štúdium. Pán profesor mi povedal: „Prineste si knihu Sviece zhoria do tla, autor Sándor Márai. Správny chirurg si musí rozširovať obzory a vzdelávať sa aj v iných oblastiach ako je tá jeho dominantná.“ Keď máte veľa rôznorodých vedomostí, skúseností, operácií za sebou a nadhľad, máte zo svojej práce obrovskú radosť a zažívate neskutočný flow. Nájdete rýchlo jednoduché a múdre riešenia.
Keď niekto povie nedá sa, znamená to, že nevie alebo nechce. Vždy hľadám cesty pre riešenie.
Rozhovor dňa 9.8.2022, by Rodinný Doktor